Duben 2007

Zomrela pre lasku...

4. dubna 2007 v 19:28 | Sabeth |  Stories from my life
Tento pribeh bude pisany o jednom dievcati. Jej meno a vek nie su podstatne. Je velmi pekna a na prvy pohlad sa zda, ze je stastna. Avsak vo vnutri trpi. Obcas si podrezávala zili, no nie preto ze chcela uputat pozornost, ale preto aby preniesla tu ukrutnu dusevnu bolest na fyzicku. Predsa, vzdy je lepsie trpiet fyzicky ako psychicky. Mala pomerne dost kamaratov, ale vedela ze ani jeden z nich nie je pravy. Vedela, ze v tazkych situaciach by ju nepodrzali. Dokazala sa spolahnut len na dvoch ludi- jej chlapca Michaela a jej najlepsiu kamaratku Jessicu. Poznali sa uz mnoho rokov, a preto jej bezvyhradne doverovala. S chlapcom by o mesiac mali prve vyrocie. Vcera jej volal ze sa s nou v piatok nemoze stretnut, pretoze je chory. Rozhodla sa ho v stvrtok poobede navstivit, aby ho potesila. Prisiel jej otvorit len v trenkach a ked sa ho prave isla spytat co to ma znamenat, pocula dievcensky hlas, ako ho vola k sebe. Na nic sa ho nepytala, len bez slova usla. Ked si tu situciu cestou domov zrekapitulovala, doslo jej, ze to bol hlas jej najlepsej kamaratky Jessicy. Uz par dni sa jej na nich dvoch nieco nezdalo, no hovorila si, ze si to len namysla, pretoze Michael jej neustale opakoval, ako neuveritelne ju miluje. Tymto ju sklamali, nie nesklamali, to je slabe slovo. Oni ju tym zabili, zabili to posledne stastie v nej. Zila len pre tieto dve osoby. Pytala sa sama seba, co zle urobila. Nevedela najst tu spravnu odpoved, aj ked vedela ze ma mnoho chyb. Prisla domov, otvorila v rodicovskej spalni suflik, zobrala otcovu zabran a prestrelila si lebku. Vedela, ze tym ublizi svojej rodine, no ona uz vazne nemala pre koho zit...
© by Sabeth